Ján Petrík sa narodil 16. marca 1957 v Krompachoch. Po skončení
základnej školy v Margecanoch študoval v rokoch 1972 - 1975 na Vojenskom
gymnáziu SNP v Banskej Bystrici, ale maturoval na gymnáziu v
Krompachoch. V rokoch 1976 - 1978 absolvoval pomaturitné štúdium na
Strednej pedagogickej škole v Prešove, v odbore kultúrno-výchovná práca.
Od roku 1980 pracoval ako metodik pre divadlo a umelecký prednes v
Okresnom osvetovom stredisku v Spišskej Novej vsi. V druhej polovici 80.
rokov minulého storočia pôsobil ako inšpektor pre záujmovú umeleckú
činnosť odboru kultúry a tiež ako vedúci oddelenia záujmovej umeleckej
činnosti Domu kultúry v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1990 - 1992 bol
spisovateľom v slobodnom povolaní.
Do redakcie košického štúdia Slovenského rozhlasu nastúpil Ján Petrík v
roku 1993 a rozhlasovým redaktorom a autorom bol do roku 2009. Od roku
2012 pracuje v redakcii Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja
Hrebendu v Levoči.
Publikačné autorské začiatky Jána Petríka sa viažu k periodikám Nové
slovo mladých, Smena, Roháč, Slovenské pohľady či Dotyky, na stránkach
ktorých uverejňoval básne, ale aj rôzne humoristicko-satirické
príspevky. "Som z generácie, ktorá ešte poznala Vojtecha Mihálika. Aj
osobne, vďaka stretnutiam mladých autorov v Novom slove. Tam práve on
pri jednej príležitosti povedal, že poézia je v jej začiatkom výsadou
mladých, keď sa začínajú reálnejšie vyrovnávať so svetom okolo. A doň
patrí aj zaľúbenie, láska. To bol aj môj prípad nešťastne zaľúbeného
školáka," zaspomínal si pre TASR Ján Petrík.
Jeho tvorbu však výrazne ovplyvnili básnici Miroslav Válek a Štefan
Strážay, ktorých tvorba mu pomohla orientovať sa v tom ako sa píše, aby
to bola poézia a nie len bezhlavé výlevy citov. V roku 1992 knižne
debutoval básnickou knihou Tri knihy nepokoja, ktorá obsahovala tri
básnické zbierky: Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a
Pocestný a Papagáj(a).
Dôvod prečo kniha obsahovala tri zbierky v jednej knihe a tiež peripetie jej vydania vysvetlil pre TASR Ján Petrík takto: "Tri
knihy nepokoja vznikli tak, že kým sa na konci osemdesiatych rokov po
redakcii Slovenského spisovateľa a Smeny potuloval môj rukopis prvej
zbierky Miestopis (s Van Goghovým uchom), aj v súvislosti s vtedajšími
udalosťami vznikli dva ďalšie: Modlitby za judáša a Pocestný a
papagáj(a). Keď to v pomaly sa rozpadávajúcej Smene nenaberalo nijaký
smer, pomocnú ruku mi ponúkol Print-servis a spolu s finančnou podporou
Matice slovenskej a mojimi peniazmi sme vydali všetky tri zbierky spolu.
Dnes by som to už neurobil, je to čitateľská klada. Názov, ktorý je
podobou na Válkove Tri knihy nepokoja, som si v istom zmysle vybral z
trucu. V tom čase sa mnohí ´pseudointelektuáli´ navážali do jeho
minulosti a prirýchlo zabudli na to, ako ďaleko posunul slovenskú
poéziu."
Výraznou etapou tvorivého života Jána Petríka bolo pôsobenie v košickej
redakcii Slovenského rozhlasu, kde sa redakčne podieľal na známych
humoristických reláciách Supershopa a Fresky, ale aj iných. K humoru
totiž nemal ďaleko ani ako básnik: "Tieto dva žánre nie je problém
autorsky odlíšiť. Písal som aj pre niekdajší Maratón a do Roháča. Keď mi
vtedajšia šéfredaktorka literárnej redakcie Slovenského rozhlasu
ponúkla miesto redaktora po ´maratóncoch´, prijal som. S maličkou
dušičkou, ale rád. Rozhlasový humor som teda mal 16 rokov ako
zamestnanie, s poéziou v súkromí sa našťastie nebili," uviedol pre TASR Ján Petrík.
Do portfólia Jána Petríka patrí aj rozprávková divadelná hra Zlá baba a
čert (1991), viaceré rozhlasové hry ako napríklad Zlatý kohút (1992)
alebo Nepriamy prenos (1993), videofilm Prípoviedka o fazuľovej polievke
(1994) a v roku 2017 vydal zbierku básní Nakladanie svetla do octu.